Čergov

Autor: Karol Kaliský | 14.6.2010 o 12:00 | Karma článku: 18,32 | Prečítané:  3297x

Pred pár dňami som na facebooku objavil odkaz Juraja Lukáča zaslaný sms správou: "Čergov, 1031 m.n.m., ležím pod jedľou, a žiadne mokro po extrémnych májových zrážkach. Kde je tá voda z našich hôr?" Bolo to práve v čase, keď u nás doznievali silné dažde a vrcholili extrémne povodne. 

O dva dni, keď sme tam spolu s kamarátom Erikom prišli, Čergovským pohorím práve prechádzala posledná silná búrka. Míňali sme dedinky Ľutina a Olejníkov, ktoré sa v nedávnej minulosti viackrát smutne "preslávili" zničujúcimi povodňami.

Cestou sme videli niekoľko ťažkých strojov, ktoré už chronicky odstraňovali následky povodní. Traktory v koryte riečky Ľutinky tu už asi ani nevzbudzujú žiadnu pozornosť.
Pokračovali sme lesnou cestou, ktorá bola na niektorých miestach pre autá úplne neprejazdná. Nákladiaky sem vozili štrk a snažili sa zasypávať čerstvo vymyté jamy, hlboké aj viac ako jeden meter. Najhlbší tobogan na mieste lesnej cesty sa nachádzal rovno pod niekoľkoročným holorubom.
Potom sme sa celí mokrí dostali cez hustú mladinu do prirodzeného jedľovobukového lesa.
Nikdy by som neveril, že po takých dažďoch tu môže zostať nejaké miesto suché. Ale veľmi rýchlo som sa na vlastné oči presvedčil, že takáto zrážka nie je pre zostatky prirodzených čergovských jedľobučín ani trochu výnimočná.
Lesná pôda, ktorá má v prirodzenom  lese hlavné slovo pri zadržiavaní extrémnych zrážok, sa vďaka hustým korunám jedlí ani veľmi nemusela "unúvať". Pod jedľami bolo sucho!
O chvíľu sme sa dostali na tiahly horský hrebeň so solitérnymi bukmi, javormi a jaseňmi. Nekonečné lúky boli porastené horcami, kýchavicou a čučoriedkami.
_MG_9571.JPG

_MG_9773.JPG

_MG_9821.JPG
Všetky búrkové oblaky sa medzitým úplne rozplynuli a zasvietilo slnko.

_MG_9589.JPG
V posledných lúčoch slnka zažiarila do čerevena sfarbená letná srsť jeleňov, ktoré sa v niekoľkých čriedach pásli na dažďom zmáčanej horskej lúke.

_MG_9673.JPG

_MG_9737.JPG

_MG_9711.JPG
Po zotmení bolo čoraz ťažšie rozoznať rozdiel medzi červenou farbou srsti a zelenou trávou.
Na lúke zahalenej závojom hmly, dotvárajúcim neskutočnú mystickú atmosféru tohto miesta, ma neupútalo mohutné telo, ale jemné lyko na rastúcom paroží jeleňa, ktoré bolo akoby posypané striebrenkou.

_MG_9718.JPG
Ponad hlavu mi preletela sluka. Títo poslovia jari lietajú iba neskoro večer a tesne pred brieždením. Pokiaľ nerozoznáte prenikavé "cvik" alebo charakteristické kvorkanie samčekov, je skoro nemožné ich zbadať.

_MG_9787.JPG

_MG_9832.JPG

Rozmýšľam čo k tomu dodať. Neviem ako vám, ale mne sa po sobote 12.júna začalo oveľa lepšie dýchať. Začínam veriť, že to isté bude platiť aj pre čergovské lesy . Je najvyšší čas prestať púšťať stovky miliónov korún dolu vodou a začať si vážiť svoje životné prostredie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Zomrel spevák skupiny Linkin Park, spáchal samovraždu

Chester Bennington sa zrejme obesil vo svojom dome.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.

KOMENTÁRE

Keď boli babičky ešte krásne

Strašne by som všetkým deťom prial vráskavé bielovlasé babičky.


Už ste čítali?