Krásy jesene alebo svinský čas na svine

Autor: Karol Kaliský | 10.10.2009 o 21:49 | Karma článku: 18,37 | Prečítané:  6437x

Keby sa ma niekto dnes opýtal, ktoré ročné obdobie je pre mňa najkrajšie, bez zaváhania odpoviem - "Jeseň". Jeseň s jej melanchóliou, nádhernými farbami, vášnivou jeleňou rujou, padajúcimi listami, prvými mrazíkmi aj prvým snehom. Rovnako reagujem na podobnú otázku na jar, v lete aj v zime. Ani sám neviem prečo to tak je. Možno to bude tým, že mám krátku pamäť a najviac sa mi páči to, čo je práve v kurze. 

No kým ročné obdobia sa striedajú pomerne spoľahlivo, s počasím to už také jednoduché nie je. A tak aj včerajší plánovaný výlet do Kamenistej doliny v Západných Tatrách zo začiatku vyzeral veľmi neisto. Jemné kvapôčky dažďa a hustá hmla neveštili príliš priaznivé jesenné počasie na horách.
Po krátkom "schôdzovaní" sme to zhodnotili takto: "Svinské počasie na svine", zahlásila položartom manželka. Zuzke sa vždy viac páčilo takéto počasie ako plechová obloha nad hlavou.
Vedel som ako to myslí, ale pobavila ma už samotná predstava, keďže v Kamenistej doline som ešte v živote žiadnu divú sviňu, ba ani len jej stopu, nevidel.
Ja som sa zase pred ňou blysol hláškou, že hore bude krásny slnečný deň. Obe naše vyhlásenia pôsobili s ohľadom na meteorologické predpovede, hustnúcu hmlu a jemné mrholenie prinajmenšom dosť odvážne.

Na prvej zastávke, odkiaľ je za iných okolností nádherný výhľad na hrebeň Grešovo a Veľkú Kamenistú, sme si plánovali trochu oddýchnuť a posilniť sa.
No len čo sme si sadli, začuli sme v hustej hmle z necelých desiatich metrov zvláštne zvuky. Najprv sme tipovali na nejakého preletujúceho vtáčika v kosodrevine, no už po chvíli sme vedeli že je to niečo oveľa väčšie. K záhadnému fučaniu, aké som počul zatiaľ iba u medveďov, sa z pravej strany pridalo akési kvílenie až kvikot, napadlo ma že podobné zvuky vydávajú hrajúce sa medvieďatá. Kvikot sa zintenzívňoval a o chvíľu už bol všade okolo ... V hmle sa objavili - diviaky! Neviem koľko ich bolo, občas sa vynorili z hmly alebo sa len dali tušiť podľa hlasných zvukov a chvejúceho sa malinčia.
Rovnako záhadne ako sa pri nás objavili sa aj stratili v nepreniknuteľnej hmle ...
diviaky v hmle

Adrenalín opadol, manželka viedla na body 1:0 a ja som si vďaka tomuto nevšednému stretnutiu s čriedou diviakov vybral z batoha fotoaparát.
10.JPG

Zahalení hustou hmlou pokračujeme ďalej. Zuzka pozná chodník dôverne, išla ním už aspoň stokrát.
9.JPG

Taká hmla má aj veľa výhod. Veci, na ktoré by človek inak nemal čas, alebo by si ich ani nevšimol, sa chtiac nechtiac stávajú objektom vášho záujmu ..
2.JPG

Čerstvé vlčie stopy na chodníku. Možno ich sem pritiahla prítomnosť diviakov, ktoré sú ich obľúbenou potravou.
8.JPG

Mňam :-)
7.JPG

Kvapôčky vody na pavučine
5.JPG

To čo dokážu s malinovými listami urobiť prvé jesenné mrazíky, by nedokázal ani ten najlepší maliar
12.JPG

Orosený konárik kosodreviny
6.JPG

V kvapkách rosy musíte "čítať" naopak15.JPG

16.JPG

11.JPG

Vyzrážaná voda na tráve pripomína honosný krištáľový luster
3.JPG

No a konečne, pár desiatok metrov pod Pyšným sedlom, sa hmla rozplýva a ukazuje sa slnko. Vyrovnané :-)))
 13.JPG

14.JPG

4.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Zomrel spevák skupiny Linkin Park, spáchal samovraždu

Chester Bennington sa zrejme obesil vo svojom dome.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.

KOMENTÁRE

Keď boli babičky ešte krásne

Strašne by som všetkým deťom prial vráskavé bielovlasé babičky.


Už ste čítali?