No kým ročné obdobia sa striedajú pomerne spoľahlivo, s počasím to už také jednoduché nie je. A tak aj včerajší plánovaný výlet do Kamenistej doliny v Západných Tatrách zo začiatku vyzeral veľmi neisto. Jemné kvapôčky dažďa a hustá hmla neveštili príliš priaznivé jesenné počasie na horách.
Po krátkom "schôdzovaní" sme to zhodnotili takto: "Svinské počasie na svine", zahlásila položartom manželka. Zuzke sa vždy viac páčilo takéto počasie ako plechová obloha nad hlavou.
Vedel som ako to myslí, ale pobavila ma už samotná predstava, keďže v Kamenistej doline som ešte v živote žiadnu divú sviňu, ba ani len jej stopu, nevidel.
Ja som sa zase pred ňou blysol hláškou, že hore bude krásny slnečný deň. Obe naše vyhlásenia pôsobili s ohľadom na meteorologické predpovede, hustnúcu hmlu a jemné mrholenie prinajmenšom dosť odvážne. Na prvej zastávke, odkiaľ je za iných okolností nádherný výhľad na hrebeň Grešovo a Veľkú Kamenistú, sme si plánovali trochu oddýchnuť a posilniť sa.
No len čo sme si sadli, začuli sme v hustej hmle z necelých desiatich metrov zvláštne zvuky. Najprv sme tipovali na nejakého preletujúceho vtáčika v kosodrevine, no už po chvíli sme vedeli že je to niečo oveľa väčšie. K záhadnému fučaniu, aké som počul zatiaľ iba u medveďov, sa z pravej strany pridalo akési kvílenie až kvikot, napadlo ma že podobné zvuky vydávajú hrajúce sa medvieďatá. Kvikot sa zintenzívňoval a o chvíľu už bol všade okolo ... V hmle sa objavili - diviaky! Neviem koľko ich bolo, občas sa vynorili z hmly alebo sa len dali tušiť podľa hlasných zvukov a chvejúceho sa malinčia.
Rovnako záhadne ako sa pri nás objavili sa aj stratili v nepreniknuteľnej hmle ...
Adrenalín opadol, manželka viedla na body 1:0 a ja som si vďaka tomuto nevšednému stretnutiu s čriedou diviakov vybral z batoha fotoaparát.
Zahalení hustou hmlou pokračujeme ďalej. Zuzka pozná chodník dôverne, išla ním už aspoň stokrát.
Taká hmla má aj veľa výhod. Veci, na ktoré by človek inak nemal čas, alebo by si ich ani nevšimol, sa chtiac nechtiac stávajú objektom vášho záujmu ..
Čerstvé vlčie stopy na chodníku. Možno ich sem pritiahla prítomnosť diviakov, ktoré sú ich obľúbenou potravou.
Mňam :-)
Kvapôčky vody na pavučine
To čo dokážu s malinovými listami urobiť prvé jesenné mrazíky, by nedokázal ani ten najlepší maliar
Orosený konárik kosodreviny
V kvapkách rosy musíte "čítať" naopak
Vyzrážaná voda na tráve pripomína honosný krištáľový luster
No a konečne, pár desiatok metrov pod Pyšným sedlom, sa hmla rozplýva a ukazuje sa slnko. Vyrovnané :-)))
